Tak toto sú niektoré rastliny, ktoré pestujem doma:
prýštec,
euphorbia leuconeura (madagarský
šperk),
caralluma,
agáva,
dracéna,
zelenec,
pajahoda,
vianočná ruža,
lopatkovec, euphorbia trigona,
vianočný kaktus,
svokrin jazyk,
hatiora, krasula-tučnolist,
cisus,
hoja vosková (voskovka),
syngónium,
ťahavý Jano,
helxína,
astrophytum,
iresine,
fialka.
|
K svojim 28. narodeninám som dostala ďalšiu špecialitku z rodu Euphorbia. |
|
 |
Ďalšia rastlina z rodu Euphorbia. Vyžaduje zálievku ako typické domáce rastliny. |
| Môj nový sukulent zakúpený
na Tradičnom trnavskom jarmoku 2002 spolu s Crassulou ovata "Horn
Tree". Krasuly pestujeme podobne ako iné sukulentné rastliny na
priamom slnku pri nárazovej zálievke.
|
|
|
Je malý druh agávy so sivozelenými širokými listami. Rastie v polopúštnych oblastiach severomexického štátu Durango, spolu s kaktusmi a rozchodníkmi z rodu Sedum. Pri pestovaní v byte vyžaduje v zimnom období úplné sucho, a čiastočné zníženie teplôt (5 - 10°C).
|
Agávy sú sukulentné rastliny, medzi ktoré patrí množstvo druhov, vyskytujúcich sa najhojnejšie v Mexiku. Menej známe druhy sa vyskytujú aj v oblasti Strednej a severu Južnej Ameriky. Na pestovanie v bytoch si vyberáme predovšetkým atraktívne miniatúrne druhy, ktoré ani v dospelosti nedosahujú rozmery presahujúce umiestnenie na parapete slnečného okna. Agávy sú mimoriadne odolné rastliny. Ich jedinou požiadavkou je vlastne len priame slnečné svetlo, ktoré zabezpečí kompaktnú a hustú ružicu ostnatých, často farebne veľmi pôsobivých sukulentných listov. Niektoré veľké druhy agáv, v aztéckom jazyku nazývaných aj maguey, poskytovali už od nepamäti v čase kvitnutia šťavu, z ktorej sa po skvasení pripravoval alkoholický nápoj podobný vínu - pulque. Po destilácii sa z pulque získava známa tequila, ktorá sa dnes z Mexika exportuje ako destilát vysokej konzumnej hodnoty. Tieto produkty sa získavajú predovšetkým z druhov Agáve americana a Agáve sisalana. Druhý zo spomínaných druhov sa pestuje tiež pre veľmi pevné, húževnaté vlákna z listov, z ktorých sa pletú povrazy a laná. V predkolumbovskej dobe sa využívali i na výrobu menej kvalitných látok a odevov. Vlákna nazývané sisal sú dnes exportnou komoditou viacerých krajín nielen amerického kontinentu.
|
|
Tento rod, ktorý pochádza z tropickej Afriky poskytol záhradníctvu množstvo prekrásnych a v súčasnosti aj veľmi obľúbených krov s okrasnými listami. Klasickými druhmi sú D. deremensis a D. fragrans s početnými kultivarmi, ktorých listy sú tmavozeleno sfarbené, prípadne bielo-žlto pásikavé. Krásna je aj D. marginata s úzkymi listami s červeným okrajom a štíhlym kmienikom. Vzácne druhy sú D. surculosa z Nigérie alebo D. gouldieana, ktorej sa darí len v priestoroch s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Dracény sa používajú najmä v celoročne teplých svetlých alebo polosvetlých interiéroch na výsadbu mís, solitérne prípadne do skupinových výsadieb. Vyniknú spolu s neónovými druhmi rodu Cordyline alebo pestrolistými druhmi rodu Aglaonema. Tieto rastliny by nemali chýbať v zbierke žiadneho milovníka rastlín.
|
|
|
|
Je jednou z najbežnejších izbových rastlín. Trávovité listy sú buď čisto zelené, alebo pri častejšie pestovaných variegátnych kultivaroch sú bielo panašované. Rastlina vytvára dlhé poplazy, ktorými sa v prírode rozrastá do veľkých kolónií. Najznámejším druhom je Ch. comosum, ktoré pochádza z južnej Afriky. Ch. amaniense z východnej Afriky má jedinečné, bronzovo-zelené listy, ale je na podmienky pestovania trošku citlivejšie. Chlorophytum je takmer nezničiteľná izbová rastlina, ktorá znesie i zadymené prostredie a darí sa dobre aj ako ampulová rastlina.
|
|
Najznámejším druhom tohto rodu je pajahoda indická (Duchesnea indica). Pochádza z Indie, Číny a Japonska a podobá sa veľmi na naše lesné jahody. Je to drobná rastlina, ktorá kvitne žltými kvetmi, z ktorých sa vyvíjajú nápadné červené plody nevýraznej chuti. Rastlina vytvára veľa poplazov, ktorými sa aj rozmnožuje. Má rada polotienisté stanovisko a v zime jej osoží zníženie teploty na 5 - 10°C.
|
|
|
Je monotypický rod, do ktorého patrí jediný druh - Poinsettia pulcherrima. Je to najobľúbenejšia črepníková rastlina v období Vianoc, ktoré priamo symbolizuje. Pochádza z Mexika, kde dorastá do výšky niekoľko metrov. Samotné kvety rastliny sú nenápadné a žlté, ale sú podoprené veľkými listeňmi, červenej, bielej alebo ružovej farby, usporiadanej do hviezdicového útvaru. Vianočná hviezda kvitne v období Vianoc 3 až 4 mesiace. Na ďalšiu sezónu sa charakter rastu mení a rastlina sa rozkonáruje. I keď je to trvalka a môže nám kvitnúť viac rokov, obyčajne sa pestuje len ako dočasná dekorácia, ktorá sa po odkvitnutí vyhadzuje. O rozšírenie a symboliku tohto kra sa postarali v minulosti brazílski misionári, ktorí vysadzovali ker pri kostoloch a misiách v pralese. Vianočná hviezda sa pestuje pri izbovej teplote v polotieni.
|
|
Lopatkovec je rod rozšírený v močaristých a vlhkých oblastiach tropickej Ameriky od Mexika až po Brazíliu. K najznámejším druhom patrí Spatiphyllum walisii, ktoré sa našlo pôvodne v kolumbijských močiaroch a dorastá do výšky len 30 cm. Veľké S. blandum z Mexika môže byť vysoké aj viac ako 1 meter. Všetky lopatkovce majú kopijovité listy na dlhých stopkách, a ako to už názov napovedá, krásne biele lopatkovité kvety. Pretože tento rod je príbuzný známym antúriám, je stavba kvetu rovnaká ako pri rode Anthurium. Lopatkovce sa pestujú celoročne v teplom interiéri v polotienistých podmienkach, ale znesú aj hlbší tieň. Dôležitá je vysoká vlhkosť substrátu, výborne sa daria najmä v paludáriách. Väčšina druhov je však veľmi odolná a budú sa dariť aj ako bežné črepníkové rastliny, ktoré pravidelne a bohato kvitnú.
|
|
|
|
Rozsiahly rod mliečnikov zahŕňa okrem klasických krovitých a stromovitých druhov aj veľa sukulentných druhov, ktoré sa prispôsobili suchým podmienkam polopúštnych oblastí. Ich pomenovanie pochádza od jedovatého bieleho mlieka, ktoré ronia po poranení pletív. Rastú predovšetkým v Afrike a na Madagaskare a niektoré druhy sú skutočnými skvostami v zbierke sukulentných rastlín. Medzi najznámejšie mliečniky patria veľké stĺpovité druhy, ktoré sa veľmi podobajú na kaktusy a dorastajú až do výšky 10 m (E. ingens, E. grandis). Menšie druhy sú na nerozoznanie od kaktusov rodu Astrophytum - E. obessa, E. horrida. Krásny je druh so zhrubnutou stonku a voňavými lístkami, E. balsamifera z Kanárskych ostrovov, kde rastie na lávových poliach. Z tohto druhu sa tvarujú veľmi pekné sukulentné bonsaje. Domovinou mnohých nízkych druhov je Somálsko, Tanzánia a Keňa. Najzaujímavejšie mliečniky však určite rastú na Madagaskare, ktorý je rajom endemických druhov. Všetky mliečniky si vyžadujú slnečné okno a nárazovú zálievku.
|
|
Je predstaviteľom listových kaktusov, podobne ako rod Epiphyllum. Pôvodné druhy R. rosea a R. gaertneri rastú v južne Brazílii ako epifyty na stromoch a skalách. V kultúre sa pestujú len hybridné rastliny, ktoré boli vyšľachtené v mnohých kultivaroch v Holandsku. Jedným z rodičov bol práve spomínaný R. rosea. Kvitnú začiatkom jari červenými bielymi alebo ružovými kvetmi. Vyžadujú nárazovú zálievku a polotieň. Prezimujeme ich pri 13°C.
|
|
|
|
Rod Sanseveria zahŕňa asi 70 druhov rozšírených na suchých miestach v južnej a rovníkovej Afrike a niekoľko v tropickej Ázii. Najčastejšie pestovaným druhom je S. trifasciata z rovníkovej západnej Afriky. Dorastá do výšky až 1,6 m a má plazivý podzemok. Listy sú pri pôvodnom druhu zdobené priečnymi pásikmi striedajúcej sa tmavozelenej a svetlozelenej farby. Vyšľachtené sú však početné kultivary, ktoré sa pod názvom "svokrine jazyky" pestujú v domácnostiach ako bežná izbová rastlina. Veľmi pekná je aj S. grandis a S. Cylindrica zo západnej Afriky. Listy pri druhu S. stuckyi dosiahli silný stupeň sukulencie, pretože majú na priereze okrúhly tvar. Sanseverie pestujeme v ťažšej výživnej pôde na plnom slnku pri teplotách 15 -25°C a nárazovej zálievke.
|
|
Sukulentní Hatiora pocházející z Brazílie roste nejdříve vzpřímeně a po čase jako převislý keřík. Hustě rozvětvené větvičky Hatiory jsou sestavené z kyjovitých dílků a připomínají malé šňůry buřtů. Na koncích jasně zelených větviček Hatiory vykvétají drobné zvonkovité kvítky, zbarvené žlutě nebo modrofialově. Velikost:
Hatiora roste spíše do šířky.
|
Je to
rod zaujímavých epifytických kaktusov, ktoré pochádzajú z
Brazílie. Telo kaktusu sa skladá z fľaškovitých článkov dlhých
asi 3 cm. Celá rastlina dorastá do výšky len 40 cm. Najznámejší
druh je H. salicornioides, ktorá kvitne žltými početnými
kvietkami. Sú známe aj iné druhy, ktoré kvitnú fialovo. Sú však
pomerne chúlostivé a vzácne. Hatioru môžeme pestovať
klasicky v črepníku pri bohatej zálievke v polotieni alebo
epifyticky. Zimujeme pri teplote 10 - 13°C. |
 
|
Pre suché oblasti južnej Afriky sú charakteristické tučnolisté kríčky, ktoré patria do rodu Crassula. Tento rod je druhovo veľmi bohatý, pričom prevažná časť druhov rastie najmä v južnej Afrike. Ťažko je pre byt odporučiť ten najvhodnejší druh pretože všetky sú veľmi efektné. Väčšina z nich aj krásne kvitne bielymi, alebo červenými kvetmi. C. rupestris má napr. zaujímavo usporiadané sivozelené listy. Azda najčastejšie sa pestuje druh C. arborea, z ktorého sa tvarujú sukulentné bonsaje. Aj pre tento účel je však vhodných viac druhov. Spomeňme aspoň druhy C. orbiculata, príp. C. coccinea, s výraznými červenými kvetmi. Krasuly pestujeme podobne ako iné sukulentné rastliny na priamom slnku pri nárazovej zálievke.
|
|
Tento rod zahŕňa množstvo druhov popínavých rastlín, z ktorých niektoré sú pri pestovaní v byte veľmi efektné, a pritom nenáročné. Takým druhom je aj C. rhombifolia z Afriky. Najkrajší je v závesných nádobách, kde vytvára husté a olistené výhony. Na pestovanie je veľmi nenáročný. Iný efektný druh tohto rodu je C. antarctica z južnej Austrálie, ktorý má kopijovité, po okrajoch zúbkaté listy. Tento druh zasa najlepšie vynikne keď sa mu poskytne vhodná opora, po ktorej sa môže ťahať do výšky. Vyžaduje chladnejšie prezimovanie. Jedným z najkrajších druhov je C. discolor z Jávy, ktorý má listy ozdobené bielou a purpurovou kresbou. Tento druh je však zároveň náročný na vysokú vzdušnú vlhkosť, takže jeho umiestnenie sa viaže jednoznačne na tropické vitríny.
|
|
|
|
Voskovka patrí rozhodne k jedným z najobľúbenejších lián v našich bytoch. Nenáročnosť, odolnosť a dekoratívnosť z nej robia priam ideálnu rastlinu na zazelenanie okna či okrasnej mreže v miestnosti. Najčastejšie sa pestuje druh Hoya carnosa (Hoya vosková) z Číny a Austrálie. Jej voskové súkvetia vylučujú množstvo sladkého nektáru, ktorý láka hmyz. Medzi vzácnejšie druhy patrí H. longifolia z Indie s úzkymi listami, alebo H. bella z Barmy, ktorá má však krovitý rast. Niekedy sa stretneme aj s druhom H. obovata s obrátenosrdcovitými listami z Thajska. Najkrajším druhom je H. imperialis z Malakky, ktorá je však v kultúre vzácna. Hoje sa pestujú na priamom slnku alebo v polotieni pri bohatej zálievke. Vyžadujú celoročne izbové teploty.
|
|
Tento rod je vo viacerých druhoch rozšírený v tropickej Amerike. Sú to všetko ťahavé byliny so strelovitými listami, ktoré sú zelenobielo sfarbené, a najmä pri niektorých prešľachtených kultivaroch veľmi nápadné. V prírode sa táto rastlina šplhá z podrastu do korún stromov po borke stromov. Plody rodu Syngonium sú dosť veľké a nápadne červené. Najčastejšie sa pestuje druh S. podophyllum z Mexika, kde rastie najmä v horských lesoch na pacifickom pobreží. Krásny je aj druh Syngonium auritum z Mexika, alebo S. hastifolium z Brazílie. Syngóniá sa pestujú v polotieni teplej miestnosti pri vhodnej opore, po ktorej sa šplhajú. Môže to byť aj epifytný kmeň, alebo palmový kmienik, ktorý ukotvíme v substráte. Sú to vynikajúce teráriové rastliny.
|
|
|
Scindapsus aureus: je najdostupnejšia rastlina, znáša i slabšie osvetlenie, dobre sa popína a jej listy vydržia i veľké zaťaženie. |
|
Helxíne k nám přicestovala z ostrovů Korsiky a Sardinie, kde roste velmi hojně a tamní zahradníci ji úspěšně používají místo trávy. Helxíne je nízká rostlinka se spletí tenkých lodyh porostlých kulatými, jasně zelenými, zelenožlutými nebo stříbřitými lístky. Rychle se rozrůstá do všech stran a brzy vypadá jako měkký zelený koberec, může také připomínat pohádku "Hrnečku, vař.", protože její plazivé stonky jakoby vytékaly z květináče. Často se také využívá k pokrytí půdy v květináčích vodomilných rostlin, protože zemina potom pomaleji vysychá.
Vzdušná vlhkost: Helxína potřebuje
vysokou vzdušnou vlhkost, a proto ji denně důkladně rosíme a
květináč postavíme na vlhké kamínky. |
Hydroponie: Spíše vhodná.
|
|
Je neveľký rod kaktusov, ktoré sa vyskytujú v severnom a strednom Mexiku. Patria sem klasické druhy s tvarom biskupskej čiapky (A. myriostigma, A. asterias), ktoré nemajú ostne a ich pokožka je pokrytá množstvom belavých, drobných trichómov, ale aj druhy s nápadnými pokrútenými ostňami (A. capricorne, A. ornatum), ktoré dorastajú v dospelosti až do výšky 1 m. Všetky astrofytá kvitnú efektnými žltými kvetmi s intenzívnou vôňou na začiatku leta. Neobvyklý vzhľad a zároveň nenáročnosť robí z nich vyhľadávané rastliny v zbierkach kaktusov. Vyžadujú plné slnko, nárazovú zálievku a slabo vápenatú pôdu. |
| Táto
rastlinka sa mi až tak veľmi nepáči, ale je mi ľúto
vyhodiť ju. :-) Iresina pocházející z jihu Brazílie patří mezi méně známé rostliny. Keříkovitá Iresina se pěstuje hlavně pro své pestré listoví, které roste na tenkých, červených stoncích. Purpurově červené listy Iresiny s jasně červeným žilkováním jsou kulaté se zářezem ve špičce, podobně jako u listů jinanu. Iresina je vděčná, pokojová i venkovní rostlina, jenž se jednoduše pěstuje i množí. Velikost: Dospělá Iresina dosahuje velikosti okolo 40 cm. Kvetení: V domácnosti tato rostlina nekvete. Životnost: Iresina nám doma vydrží i několik let a potom ji můžeme omladit, nebo začít znova s mladou rostlinou. Hydroponie: Spíše vhodná. Náročnost: Rostlina je nenáročná. Rada: Při koupi si vybíráme hustou rostlinu se sytě vybarvenými listy. Světlo: Iresina potřebuje dostatek světla, proto ji můžeme pěstovat na plném slunci. Rostlina snese i částečné zastínění, ale potom může ztratit část svého vybarvení. Teplota: Rostlině celoročně vyhovuje normální pokojová teplota okolo 20°C. V létě můžeme Iresinu pěstovat i venku. Vzdušná vlhkost: Iresinu můžeme občas orosit odstátou vodu, ale dbáme na to, aby na ni přitom nesvítilo slunce. Ovzduší: Rostlina je odolná a má ráda čerstvý vzduch, ale ne průvan. Zálivka: Iresinu zaléváme tak často, aby zemina v květináči nikdy zcela nevyschla. Částečně zastíněné rostliny zaléváme méně. Hnojení: Od jara do podzimu hnojíme jednou za dva až tři týdny organickými hnojivy nebo polovinou doporučené dávky tekutého hnojiva rozpuštěného ve vodě. Čištění: Listy rostliny dobře zbavíme prachu během rosení. Půda: Hlinitá zemina s rašelinou. |
Zdroj: www.domek.cz |
|
|
Toto je jeden z mnohých druhov
fialiek. Ja mám doma tiež bielo kvitnúcu, ale listy nie sú oblé,
ale členité až zúbkovité. Kto vie, o aký ide druh?
Ináč, fialka sa ľahko rozmnožuje listami, ktoré vo vode rýchlo pustia korienky. |
Zaujímate sa o tropické a subtropické rastliny? Zaregistrujte sa na www.floraexotika.sk ešte dnes.
A na záver malý bonbónik z fauny môjho bytu:
Scutigera coleoptrata
(pozor, skutočná veľkosť tela bez nôh sú okolo 4 cm!)
